„Môj muž mi oznámil, že už so mnou nemá chuť byť. V priebehu ani nie dvoch mesiacov sa zosypal náš vzťah aj naše manželstvo, ktoré trvali dokopy desať rokov. Dal výpoveď v práci, vybral peniaze z účtu, zbalil si veci a odišiel cestovať a užívať si život po svojom. Prevrátil život hore nohami sebe, mne aj našim deťom. Po počiatočnej, zotrvačnej stručnej a vecnej komunikácii sa zrazu odmlčal úplne. So mnou vraj už nemá chuť nič zdieľať. Píše sporadicky na sociálnu sieť a posiela správy na mobil staršieho syna. Netuším, kde je, čo robí, s kým, prečo, ani ako to bude ďalej.“

Drahý môj manžel,

toto som dnes napísala Lene.

Keď som v schránke videla obálku s jej písmom, bolo mi všetko jasné. Keď Lena napíše list, jej telepatické antény zachytili signál. Je to niečo medzi nebom a zemou, ako keď ju človek počuje hrať na klavíri. Nie je jasné, odkiaľ sa to berie, ale je to nespochybniteľná sila a autorita, ktorú poslúchne každý, kto je v jej dosahu. Bez výnimky.

Pamätáš si, ako som ju prvý raz stretla? Bolo to v decembri 2009, volala som Ti z letiska v Glasgowe, že sa neviem dostať domov kvôli mrazivému počasiu. Rušili sa lety, všade vládol chaos, ľudia nervózne kričali, strkali sa, predbiehali a hádali, kto bol kde prvý a na čo všetko má nárok. Bola som unavená, vymrznutá a zúfalo som potrebovala spať. Myslela som si, že zaspím postojačky! Čudovala som sa, že ma zmohlo trojdňové tlmočenie, ktoré bolo úplne o ničom, klasika, nič nepredvídané, proste rutina. A pritom cestou na letisko som ledva ťahala kufor, nohy aj seba samu, bola mi strašná zima a ruch okolo mi pripadal ohlušujúci. Potom som ju zbadala. Stála medzi všetkými tými ľuďmi a pozerala na mňa. Vysoká, chudá, s bielymi vlasmi, vyčnievala ako maják. Mala som pocit, že všetko ostatné zastalo. Pristúpila ku mne a povedala mi „Mala by si si sadnúť, malému to tu nerobí dobre.“ Absolútne som nechápala, ale nechala som sa poslušne zaviesť k sedadlu. Doteraz neviem, ako sa jej podarilo nájsť v tom chaose voľné miesto. Podľa mňa jej jednoducho stačil pohľad, ľudia ju poslúchli, len pohla očami. Povedala mi, že som tehotná a mala by som si oddýchnuť. Sedela som, pozerala na ňu dohora ako na zjavenie a môj mozog sa zastavil ešte skôr, ako si ho potom o necelý rok so smiechom prvý raz nazval dočasne vykojeným. Zachránila tam nielen moje začínajúce tehotenstvo, ale najmä mňa samu, lebo nebyť jej, myslím, že by som tam nakoniec zahynula hladom, smädom a vyčerpaním, neschopná sa o seba postarať. Že nízky tlak a anémia! Pche.

Nuž a táto žena, moja Lena, bytosť žijúca mimo bežnej všednosti nás ostatných, mi teraz z ničoho nič napísala len jednu vetu: „Pomenuj, čo sa stalo. Lena.“

Keď som to napísala na papier, akoby sa všetko okolo mňa scvrklo. Celý ten neznesiteľný čas bez Teba sa cvrkol do týchto siedmich viet. Všetky myšlienky, ktoré som nevedela zastaviť, všetky možné pocity, ktoré ma denne napĺňali od momentu ranného precitnutia až po moment, kedy sa mi v noci podarilo zaspať, všetky zrazu zmizli.

Problém je, že keď žijeme so silným a vrúcnym citom v srdci, myslíme si, že je to akoby „čistá emócia v tekutom skupenstve“. Ale akosi prehliadame jej obsah – naše myšlienky, spomienky, túžby a sny, ktoré v nej plávajú ako ryby v mori. A keď potom táto emócia, tento cit pominie, akoby more vyschlo. A myšlienky, spomienky, túžby a sny zrazu nemajú v čom plávať… trepocú sa ako ryby na suchu. Najprv živelne, náhlivo a zúfalo, akoby to mohlo pomôcť. Každým ďalším pohybom však vládzu menej. Po čase už nemajú silu na nič.

Všetko sa akoby scvrkne do malého bodu. Do malej bodky. A je koniec. Hoci podaktorí tvrdia, že začiatok.

Tak pomenúvam, čo sa stalo. Zabudli sme na seba. Zabudli sme, akí sme boli. Zabudli sme, kým sme boli. Zabudli sme, kto si ty, a kto som ja.

Kým som bola kedysi?

Tvoja drahá manželka

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s