Si zodpovedná, systematická, rázna a nepanikáriš v kríze. Si vytrvalá a húževnatá. Si spravodlivá bojovníčka za všetky dobré veci sveta. Si ako pitbull, čo zahryzne do dreva, všetky štyri laby mu visia vo vzduchu, ale drevo nepustí ani za svet.

Si inšpirujúca, múdra a cieľavedomá. Si intenzívna. Si raketa veľkého doletu.

Si citlivá, empatická a ľudská. Si silná, a pritom krehká a nežná zároveň. Si horúca ako káva.

Si tak nesmierne prísna na seba samu.

Si moje slnko. Si radosť môjho života. S tebou chcem byť, vychovávať naše deti a strážiť oheň nášho domova. Si hodna toho, aby som ťa navždy chránil a miloval.

Drahý môj manžel!

Dnes bolo 1.mája. Pozerala som cez deň z okna na našu čerešňu. Chlapci pod ňou behali bosí po tráve a hodiny sa naháňali s Aljaškou. Ten pes je požehnanie našej rodiny, bez nej by sme toto všetko zvládali oveľa horšie. Som rada, že si ju vtedy priniesol! Je taká múdra, taká starostlivá a tak chlapcov stráži, ako keby si ich adoptovala. Sleduje ich každý večer, kam sa pohnú, ešte aj na záchod s nimi ide. A nechápem, ako je to možné, ale učí ich umývať si zuby podľa nejakých jej vnútorných hodín. Minule Viktora chytila za pyžamo a donútila ho vrátiť sa do kúpeľne a doumývať si zuby poriadne ešte raz. Smiala som sa, až mi slzy vybehli. Dnes som ich sledovala, ako sa smejú, bláznia a váľajú po tráve a pozerala som pritom na tú rozkvitnutú čerešňu… A prišlo mi strašne smutno.

Ale neboj sa, nechudáčkujem sa. Snažím sa byť praktická a vecná. Starám sa o to, aby chlapci mali pocit, že je všetko také, aké to poznajú. Dodržiavame dennú rutinu. Chodíme ráno do školy a cez víkend ku kamarátom a k babkám a dedkom tak ako doteraz. Zaplatila som všetky krúžky až do konca školského roka. Vyšlo mi to ozaj natesno, ale snažím sa udržať ich mikrosvet čo najviac stabilný. A zaplatila som im aj dva tábory na leto. Som odhodlaná vydržať a zariadiť veci tak, že to celé zvládnem, ale – úprimne – neviem, dokedy mi to pôjde. Je to strašne ťažké všetko ťahať samej. Myslel si niekedy na to?

Zháňam dobré zákazky a prácu, kde sa len dá. Ako som Ti písala, chystám sa na ten job do Londýna. Ešte presne neviem, o čo pôjde. Robia okolo toho strašné tajnosti, vraj si to povieme osobne v kancelárii, žiadne posielanie dokumentov cez mail. Začína sa mi to páčiť! Je to vzrušujúce, konečne sa po rokoch na niečo pracovné naozaj tešiť. No a vymysleli sme s Natašou nejaké vzdelávacie kurzy, ktoré by sme mohli spolu robiť. To by som mala ďalší zdroj príjmu a ešte by som aj mala pocit, že robím niečo dobré a užitočné pre ľudí. Podľa mňa to bude fajn, ale potrebujeme ešte dotiahnuť detaily. Musíme sa časovo zosúladiť, lebo Nataša má toho fakt veľa. Takže, ako vidíš, nezaháľam a snažím sa! Vymýšľam, čo sa len dá. No a popri tom sa starám aj o dom, iba trávnik som ešte nepokosila. Mám rada mäkkosť tej vyrastenej trávy naboso, poznáš ma. V tomto jedinom so smiechom využívam, že tu nie si. Aj keď… ale to je vlastne jedno.

Zuza sa mi minule smiala, že mám v zadku vrtuľu, že ju by to nebavilo vkuse behať a niečo riešiť. Vraj by som sa aj ja mala občas zastaviť a oddychovať, lebo z toho budem za chvíľu strhaná, vráskavá a depresívna. Nuž, jej nič z toho rozhodne nehrozí. Stretli sme sa na chvíľu na káve, nevidela som ju, odkedy tu bola naposledy. Bola vysmiata, upravená, vlasy čerstvo od kaderníka – ale obliecť sa stále nevie. Vkus si naozaj človek nekúpi za žiadne peniaze. Niekedy si myslím, že sa so mnou stretáva len preto, aby videla, čím nie je – alebo mne ukázala, čím som ja mohla byť – neviem sa rozhodnúť. V každom prípade, o dva dni s Vilom a deťmi odlietajú.  Mám pocit, že každý niekam odchádza, len ja tu ostávam ako kôl v plote.

Cítim sa strašne sama.

Keď som sa dnes zobudila, ešte sa len brieždilo. Ležala som v posteli a pozorovala rodiaci sa deň. Z tej našej milovanej čerešne snežili lupienky kvetov a drozdy spievali ako odušu. Objímala som vankúš a snažila som sa neplakať. A odpustiť Ti. Odpustiť sebe. Pod tou čerešňou sme stávali posledné roky každé prvé májové ráno. Trval si na tom rannom prvomájovom bozku ako na svojej dennej horúcej rannej káve. Bozk a behanie po tráve naboso. Smiali sme sa a bola to radosť, akú si pamätám len z detstva.

Otvoril si mi srdce. Pocítila som pri Tebe energiu ako nikdy v živote predtým. Teraz necítim takmer žiadnu. Stále som neprišla na to, kde sa stala chyba. Akoby Ťa zabolelo nejaké staré bolestivé zranenie a ty si pocítil hlbokú a naliehavú túžbu zraniť mňa.

A tak sedím tu, sama v našom dome. V tej tme na dvore tuším našu čerešňu a snažím sa nemyslieť na to, že dnes som ostala nepobozkaná.

Opatruj sa mi tam, kde si.

Tvoja milovaná manželka

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s